Nedeľa, no v práci začínam už o dvanástej. Nestíham moje bohoslužby. (Neviete náhodou prečo trvajú tie evanjelikálne tak dlho?) Nič to. Vyskúšam tradičnejšiu verziu v jednej dedinke po ceste do roboty. Tak som tam prišiel a tentokrát som zaparkoval trochu krivšie ako obvykle, snáď nebudem zavadzať. Bohoslužby boli už však skončené, títo ľudia musia mať radi skoré vstávanie, že o 9 ráno!!! A moje autíčko nikomu nezavadzalo. Ten človek čo prišiel po mne zvládol vedľa mňa zaparkovať, ale tak, že ja som nemal ani náhodou dostatok miesta na vycúvanie. Tak aby som počkal.
Alebo nie? Práca začína za necelé dve hodiny, dovtedy nemám nič dôležité čo by som robil. Je to po ceste takých päť kilometrov, ale vzdušnou čiarou to bude ešte o niečo menej. Mapu a kompas mám ako vždy so sebou a do práce to pohodlne stíham aj pešo. Veď malá nedeľná prechádzka ešte nikomu neublížila.
Nájsť cestu nie je až také ťažké. Jednoducho stále rovno. Z tejto dedinky vyleziem na kopec, kde je druhá dedinka, potom trošku lesa, diaľnica a potom som už aj v práci.
A tak som vykročil. Najprv som sa vymotal z dediny. Prečo tie ulice postavali tak náhodne? Potom ma čaká kopec, nechce sa mi robiť oblúk po ceste, idem cez roľu. Futbalové ihrisko, stále popri elektrickom vedení a som v dedine č. 2. Opäť sa musím prispôsobiť tomu, že niekto sa rozhodol, postaviť si tu dom a od neho sa inšpirovali mnohí jemu podobní. Pozerám do mapy. Teraz by som mal ísť doľava. Tu sú nejaké vinohrady a začína pršať. Čo tam po tom, idem do lesa, hoci nepremokavé topánky by celkom bodli. A možno ani pršiplášť by nebol celkom nanič. Čo už, v práci sa aj tak musím prezliecť.
Jaj ale som sa už dlho neprechádzal len tak po lese. No tuto musím trošku obísť húštinu. Dúfam, že nespadnem a neublížim si. A aha ja už vidím prácu. A dokonca tu je aj cestička. Myslím že je správny čas si trošku zabehnúť.
A tak som tam bol načas. Trošku rozmočený, trošku špinavý ale totálne spokojný. A teraz tu môžem stráviť osem hodín jednotvárnej činnosti, aby som sa potom mohol znova po daždi prejsť pekných 5 kilometrov. Ach ako len mám rád spontánne nápady, hlavne tie, ktoré sú zdanlivo proti zdravému rozumu.

















