Čakali ma promócie, nepekne formálna, možno dokonca aj trochu nudná či pre niekoho trápna udalosť, ktorej sa v našej spoločnosti prikladá taká vysoká hodnota. Tak tam teda pôjdem, aspoň sa formálne rozlúčim s mojimi skvelými spolužiakmi, tí za to určite stoja. Ale rodinu tam volať nebudem. Veď načo, je to iba bakalár. Dúfam, že raz dokončím aj niečo viac a potom snáď nech aj prídu, keď je to už také dôležité.

A tak sa blížil deň promócií a ja som deň pred nimi ochorel, ledva som stál na nohách, ale tak čo už, veď tieto promócie budú iba raz, tak sa tam nejako dovlečiem. Večer pred štátnicami som si ako obvykle skontroloval môj facebook, a čo tam nevidím: „Diplomy už máme doma...“

Čo sa stalo? Jednoducho som si o jeden deň poplietol dátum promócií, a to tak, že som zmeškal pre niekoho jednu z najdôležitejších udalostí v živote. Ešteže nie som z tých. Tak predpokladám, že Ten tam hore to asi tak chcel, aby som toto štúdium ukončil presne tak, ako som ho celé prežil. (Prívlastok si môžete doplniť aký chcete, no ten čo sa mne osobne páči najviac je „svojsky“.)